F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

Terapia sociálnych zručností a komunikačných schopností

Z oblastí, ktoré sú pri autizme alebo ďalších pervazívnych vývinových poruchách poškodené, je najvýraznejšie poškodenie v oblasti sociálnych zručností a komunikačných schopností. Nakoľko skutočná komunikácia predstavuje vždy sociálnu interakciu, nemožno od poškodenia sociálnych schopností komunikáciu oddeliť. Rozvíjanie schopností komunikovať je preto jedným zo základných cieľov  terapeutických sedení.

U malých detí, ktoré nemajú pervazívnu vývinovú poruchu, sa sociálne kontakty prejavujú rôznymi formami sociálnych hier. V ranom sociálnom vývine dieťa potrebuje zažiť rôznorodé sociálne interakcie, až potom ich začne samo vyhľadávať. Problémy, vyplývajúce z autizmu  neumožňujú deťom, aby sociálne zručnosti nadobúdali spontánne, intuitívne, vyplývajúc zo sociálneho pochopenia. Z hľadiska používaných metód majú preto dominantnú úlohu kognitívne postupy a postupy terapie sociálnych zručností a komunikačných schopností.

Terapia SZ a KS je určená

  • pre deti hovoriace
  • pre deti, ktoré začínajú komunikovať
  • pre deti, ktoré komunikujú verbálne, ale potrebujú podporu pre funkčnú komunikáciu

U deti s poruchami autistického spektra sa porucha komunikácie prejavuje na úrovni receptívnej (porozumenia) aj na úrovni expresívnej (aktívne vyjadrovanie). Preto pri plánovaní účinnej intervencie  diagnostikujeme celkovú úroveň jazykového porozumenia a vyjadrovania,  a jasne definujeme  komunikačné problémy dieťaťa. Zisťujeme schopnosť dieťaťa vyjadriť svoje základné túžby a priania, vyjadriť  súhlas či nesúhlas, jednoduchú žiadosť o predmet záujmu, žiadosť o pomoc pri činnosti alebo prerušení činnosti.

Výchova dieťaťa s PAS má rovnaký cieľ ako výchova bežného dieťaťa – je ním príprava jedinca na samostatný život. Deti s autizmom sú však špecifické a výnimočné, takže na ne väčšinou bežné výchovné postupy neplatia.

V praxi sa často stáva, že deti  s PAS sú zaradené do logopedickej prípravy, čo sa však míňa účinkom a niekedy dokonca pôsobí až patologicky. Skúsenosti ukazujú, že klasická rečová terapia  -  intervencia logopéda do rozvoja reči dieťaťa s autizmom je neúspešná, a to hlavne kvôli nezáujmu a neochote dieťaťa  spolupracovať. Negatívnu úlohu  tu hrajú aj typické logopedické postupy, ktoré vedú k upevňovaniu echolálií. 

U detí s poruchami autistického spektra  je problém v pragmatike, použití a využití reči s istým komunikačným zámerom. Jazykové oneskorenie je pri autizme bežné, no v mnohých prípadoch môže byť spôsobené prítomnosťou mentálneho postihnutia. V iných prípadoch môže byť toto oneskorenie sekundárne, ako výsledok nedostatočného porozumenia komunikačného cieľa. Také deti potrebujú najskôr nadviazať kontakt, aj keď letmý. Prirodzený vývin komunikácie bol autizmom narušený, ale to neznamená, že sa vývin úplne zastavil.

V rámci terapie KS a SZ využívame   tzv. Laheyovej model  vývinu reči, ktorý sa orientuje na jazykové schopnosti detí, komunikačné správanie, ako aj nerečové komunikačné správanie. Vychádzame  zo zákonitostí normálneho vývinu, pričom rešpektujeme  kognitívne a sociálne aspekty vývinu konkrétneho dieťaťa s PAS.

V závislosti od miery postihnutia, resp. aktuálne používanej formy komunikácie  sú terapie tématicky zamerané na:

  • vytvorenie, resp. rozvíjanie verbálnych i neverbálnych  komunikačných schopností,
  • nácvik adekvátneho  nadväzovania kontaktov, výmeny informácií,
  • rozpoznávanie  emócií na ostatných,
  • sebareguláciu  vlastných emócií,
  • predchádzanie a zvládanie agresivity,
  • v prípade menšej miery autizmu,  na vyjadrovanie vlastných emocionálnych stavov a ich „čítanie “ zo správania iných ľudí (a najmä následná schopnosť prispôsobenia vlastného správania vnímaným informáciám verbálneho aj neverbálneho charakteru),
  • orientácia v základných spoločenských pravidlách a pod.

Terapia SZ a KS sa realizuje formou:

  • individuálnej a
  • skupinovej  terapie (maximálny počet detí v skupine 4)

Podmienkou pre prijatie do skupinovej terapie  je úspešné absolvovanie individuálnej terapie, vek, diagnóza a schopnosť dieťaťa pracovať v skupine. Skupinové stretnutia  majú vždy rovnakú štruktúru a  jasne stanovené pravidlá. Medzi tieto pravidlá patrí napr.: “Hovoríme medzi sebou slušne”, “Neubližujeme  si, neposmievame sa nikomu.”, “Hovoríme adekvátnou hlasitosťou a neskáčeme si do reči.” a iné. 

V úvodnej časti terapie  sa vždy venujeme opakovaniu poznatkov z minulých stretnutí a  fixujeme komunikačné zručnosti v rámci komunikačnej témy.  Najviac času venujeme nácviku  nových  komunikačných a sociálnych zručností. Efektivita  skupinových terapií je daná predovšetkým:  schopnosťou udržať dlhšie pozornosť, čakať, čakať na poradie a v neposlednom rade jasným motivačným systémom, ktorý je prijateľný pre všetkých účastníkov (zbieranie bodov a následná hmotná odmena).

 Terapia SZ a KS zahrňuje:

  • individuálnu prácu s dieťaťom (30 – 60 min)
  • skupinovú prácu (60 min)
  • poradenstvo pre rodičov

Porucha autistického spektra je veľmi vážne celoživotné znevýhodnenie a nemožno očakávať, že po absolvovaní terapeutických sedení sa všetky problémy odstránia.

Úspešnosť každej terapie závisí od miery aktívneho zapojenia rodiny a budovania vzťahu rodič – dieťa. Efekt celej terapie výrazne závisí od schopnosti rodiča efektívne pracovať s dieťaťom v domácom prostredí. Všetky naučené schopnosti je potrebné za úzkej spolupráce s rodinou generalizovať na prirodzené, domáce a čo najširšie  prostredie, inak terapia stráca zmysel.

Zdroje:

  1. Andy Bondy, Lori Frost: Vizuální komunikační stratégie v autizmu.  Praha, Grada, 2007
  2. Havasi Ágnes, ?szi Tamásné: Tapasztalatok a „Picture Exchange Communication System” (PECS, a képkártya-csere módszer) alkalmazásával kapcsolatban az Autizmus Kutatócsoport Általános Iskola és Szolgáltató Központban, http://www.autizmus.hu/Szockomm_Pecs.shtml
  3. LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Bratislava: SPN,1999.
  4. Richman, Shira: Výchova dětí s autizmem: aplikovaná behaviorálna analýza, Praha, Portál, 2006
  5. Patrick, Nancy J.: Rozvíjení sociálních dovedností lidí s poruchami autistického spektra : tipy a stratégie pro každodenný život, Praha: Portál 2011
  6. Vzdelávací program pre žiakov s autizmom alebo s ďalšími pervazívnými poruchami   ISCED 1 – primárne vzdelávanie,  2009