F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

Sonrise

Program Son-rise vytvorili manželia Barry Neil Kaufman a Samahria Lyte Kaufman potom, ako ich syn vo veku 18 mesiacov dostal diagnózu autizmus. V snahe pomôcť svojmu synovi vyvinuli vlastný domáci intenzívny program starostlivosti. Ako uvádzajú rodičia v knihe Son-rise: The Miracle continues (v slov. preklade Son-rise, zázrak pokračuje) po tri a pol roku sa ich syn Raun uzdravil. V roku 1983 založili Kaufmanovci inštitúciu The American Treatment Center of America a ponúkajú školenia rodičov a odborníkov o programe Son-rise.

Program za základ stavia pozitívny a láskyplný postoj rodičov a prijatie dieťaťa takého, aké je. Program Son-rise vychádza z myšlienky, že dieťa s autizmom bude ochotnejšie spolupracovať, pokiaľ rodiča prejavia  nadšenie, entuziazmus, pozitívny prístup a otvorenosť.

Na začiatku terapie sa rodičia pripájajú k dieťaťu a opakujú jeho stereotypné činnosti a správanie. Cieľom je získať jeho pozornosť a dôveru a nechať dieťa, aby dovolilo dospelým vstúpiť do svojho sveta. Potom, čo dieťa začne pozitívne reagovať, rodičia postupne obohacujú repertoár aktivít zdieľaných s dieťaťom (nielen stereotypné činnosti) s cieľom rozšíriť schopnosť dieťaťa nadviazať a udržať vzťah. Tempo, akým sa postupuje, určuje dieťa. To znamená, že namiesto akéhosi vopred určeného štandardu zručností, ktorý sa má dosiahnuť, program vedie dieťa jeho vlastným tempom.

Terapia sa odohráva v domácom prostredí, pričom je pomerne intenzívna (40 hod./týždenne), hoci sú aj modely menej intenzívne (napr. 10 – 30 hod./týždenne).

Prvým krokom je pripravenie miestnosti, špeciálne zariadenej pre tento účel. Táto miestnosť musí byť zariadená tak, aby v nej bolo čo najmenej pre dieťa rušivých podnetov, napríklad sa odporúča zakryť okná, steny a podlahy by mali byť svetlej farby, miestnosť podľa množnosti zvukotesná, police s hračkami umiestnené mimo dosah dieťaťa a pod. Zároveň sa dieťa v tejto miestnosti musí cítiť bezpečne a mať pod kontrolou svoje okolie. Program Son-rise vychádza z toho, že v takomto prostredí dokáže dieťa s autizmom najľahšie spracovať informáciu alebo reagovať na osoby, pretože zmysly dieťaťa nie sú preťažené záplavou podnetov z okolia. V miestnosti je v priebehu terapie s dieťaťom vždy len jedna osoba, pričom samotná terapia zahŕňa striedanie medzi pripájaním sa k dieťaťu pri jeho stereotypných činnostiach a zapájaním dieťaťa do hier a aktivít, ktoré majú viac interaktívny charakter.

Kľúčovými terapeutmi sú rodičia, ktorí svoje dieťa poznajú najlepšie a najlepšie mu i rozumejú, no vzhľadom na časový rozsah programu rodičia spolupracujú aj s dobrovoľníkmi, ktorí sa terapie s dieťaťom priamo zúčastňujú.

Otázka nádeje, jeden z ďalších základných princípov programov, a tvrdenie, že autizmus nemusí byť doživotný trest, vzbudzujú pomerne kontroverzné reakcie.
Niektorí zástancovia programu sú presvedčení o tom, že autizmus sa dá vyliečiť, ako to bolo v prípade Rauna, čo kritici považujú za zavádzajúce a vzbudzujúce falošné nádeje. Program Son-rise sa k tejto otázke vyjadruje tak, že každé dieťa vníma individuálne, pričom samotný program nie je zárukou výsledkov. Avšak nádej vedie k akcii a program je navrhnutý tak, aby dal rodičom do rúk nástroj na prácu s ich dieťaťom.

Kritici programu Son-rise taktiež vyčítajú, že doposiaľ sa neurobil žiadny formálny výskum, ktorý by overil účinnosť tohto programu.
http://autism.about.com/od/developmentaltreatments/f/Sonrise.htm (14.05.2011)
http://www.autism-help.org/intervention-son-rise-program.htm (14.05.2011)
http://www.autism.org.uk/living-with-autism/approaches-therapies-and-interventions/relationship-based-interventions/the-son-rise-program.aspx (14.05.2011)
http://www.autismspeaks.org/treatment/sonrise.php (14.05.2011)