F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

Muzikoterapia

Samotné slovné spojenie ,,muzikoterapia“ pochádza z latinského slova musica, čo znamená hudba a z gréckeho slova therapeia, čo znamená liečiť. V preklade teda muzikoterapia znamená liečba hudbou. (Kantor in Krejčí, 2010)

Muzikoterapia vychádza z myšlienky, že každý človek, bez ohľadu na to, či má hendikep, alebo nie, má prirodzenú schopnosť reagovať na hudbu. Hudba nepotrebuje žiadne slová a môže sa prispôsobiť úplne každému. Hudbu, melódiu, rytmus, ktoré sú zrozumiteľné všetkým, možno potom využiť aj v terapeutickom procese s cieľom uľahčiť a rozvinúť komunikáciu a vzťah medzi terapeutom a dieťaťom. Výhodou muzikoterapie je, že hudba ako komunikačný prostriedok je na rozdiel od slov flexibilnejšia. Ako uvádza Krejčí (2010), navyše možno pomocou hudby s ľahkosťou vyjadriť emócie, ktoré sa často pomocou slov vyjadriť nedajú.

Muzikoterapia sa pri práci s deťmi s autizmom využíva ako podporná metóda, kttorá sa využíva na relaxáciu a zároveň na rozvíjanie takých zručností dieťaťa ako komunikácia, sociálne zručnosti, poznávanie, vnímanie, motorika. Mnohé deti s autizmom inklinujú k hudbe a vo voľnom čase ju radi počúvajú. Táto hudobná motivácia má veľký význam, pretože ako uvádza Krejčí (2010), pokiaľ dieťaťu s autizmom ukážeme, že pomocou hudby, ktorú má rado, je možné rozvíjať dorozumievacie schopnosti, je potom aj samotný proces komunikácie pre dieťa odmenou a nie len ďalšou povinnosťou, ktorú musí plniť kvôli požiadavkám okolia.

Podľa organizácie The National Autistic Society existuje v rámci muzikoterapie množstvo prístupov, no väčšinou muzikoterapia prebieha formou spontánnej hudobnej improvizácie. Terapeut používa perkusie alebo ozvučené nástroje, alebo svoj vlastný hlas, aby ich prostredníctvom tvorivo odpovedal na zvuky produkované dieťaťom a povzbudil dieťa, aby vytvorilo svoj vlastný hudobný jazyk. Niektoré osoby uprednostňujú isté typy zvukov a sú zvuky, ktoré neznesú, a tento individuálny prístup je jednou zo silných stránok muzikopterapie. Cieľom je vytvoriť hudobné prostredie, v ktorom sa bude dieťa cítiť príjemne a bezpečne, aby sa mohlo vyjadriť, a ktoré mu ponúkne bohatý emocionálny zážitok a skúsenosť zo vzájomného komunikačného vzťahu s terapeutom.

Terapia môže byť individuálna, alebo skupinová, pričom sa koná obvykle každý týždeň. Počet terapeutických sedení a ich dĺžka sú prispôsobené schopnostiam a možnostiam dieťaťa. Rovnako však treba myslieť na to, že muzikoterapia nemusí byť vhodná pre každé dieťa s autizmom, keďže niektoré deti veľmi citlivo vnímajú a reagujú na zvuky. V tomto prípade je vhodné porozmýšľať nad inou, prijateľnejšou formou terapie (napríklad arteterapia, canisterapia a pod., o ktorých sa dočítate viac na tejto stránke).
Použítá literatúra:
Krejčí, D.: Muzikoterapie a autismus. Hudba v muzikoterapii jako prostředek ke komunikaci dětí s autismem. Bakalárska práca. Masarykova univerzita, Brno, 2010.
http://kpppbb.svsbb.sk/material/szs/autizmus/obsah.html (21.5.2011)
http://www.autism.org.uk/living-with-autism/approaches-therapies-and-interventions/standard-therapies/music-therapy.aspx (21.5.2011)