F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

Canisterapia

Mgr. Juraj Ferko, Mgr. Lenka Potočárová

Canisterapia je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) (in: Šipkovský, 2005) spôsobom či formou terapie, ktorý využíva pozitívny vplyv prítomnosti a kontaktu so psom na zdravie človeka. Jej uplatnenie ako pomocnej psychoterapeutickej metódy je možné nájsť hlavne v situáciách, kde iné metódy nie je možné efektívne využívať, príp. ich využitie nebolo efektívne. WHO pritom definuje zooterapiu komplexne – jedná sa o pozitívne pôsobenie zvieraťa na emocionálne zdravie človeka, ktoré je cielené, formou vytvárania kontaktu, pomoci a spolupráce (in: Šipkovský, 2005). Vnímame ju ako súčasť zooterapie, tak ako ostatné druhy zooterapie, medzi ktoré patrí aj hippoterapia, felinoterapia a ďalšie druhy terapie, pri ktorých využívame prítomnosť a kontakt s rôznymi druhmi zvierat.

V súčasnosti však nahrádzame pojem canisterapia vhodnejšími názvami, ktoré jasnejšie a presnejšie vymedzujú predmet realizácie a lepšie zodpovedajú skutočnosti, napr. aktivity a terapia s asistenciou psov (Kalinová, 2006; Lacinová, 2003, 2007; Eisertová, 2008; Šoltésová, 2008).
V rámci aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie) pracujeme v canisterapeutických tímoch. Tento termín býva vysvetľovaný rôzne, počas vlastnej praxe sme však týmto termínom označovali skupinu osôb pozostávajúcu z psovoda a jeho psa, klienta a zodpovedného pomáhajúceho profesionála (lekár, fyzioterapeut, psychoterapeut a pod.), u ktorého je klient v primárnej terapeutickej starostlivosti. Uvedené osoby zvyčajne označujeme nasledovne:
•    psovoda, teda osobu, ktorá vedie psa a je za psa, s asistenciou ktorého sú tieto činnosti realizované, zodpovedná, označujeme termínom canisterapeut, canisinštruktor, dobrovoľník, psovod (v závislosti od jeho erudície, vzdelania, spôsobov práca v oblasti aktivít a terapie s asistenciou psov a pod.). Tento pracuje v rámci výkonu týchto činností výhradne so psom;
•    pes, ktorý spĺňa požadované vlastnosti, je špeciálne pripravovaný, otestovaný a nasadzovaný za účelom terapeutických intervencií a dostáva sa do priameho kontaktu s klientmi, nazývame pes ko-terapeut;
•    klient je osoba v pozícii liečeného človeka, pre ktorého sú tieto činnosti realizované ako súčasť jeho terapeutického plánu. Tu sú kontraindikované alergie, poruchy imunity vylučujúce kontakt so zvieratami, otvorené rany a pod.;
•    pomáhajúci profesionál (spravidla lekár, zdravotná sestra, fyzioterapeut, iný zdravotnícky či pedagogický pracovník atď.), ktorý klienta a jeho celkový stav pozná a dokáže do značnej miery predvídať reakcie klienta, je osobou zodpovednou za klienta.
VLASTNOSTI PSA KO-TERAPEUTA
Pes – ko-terapeut musí spĺňať celý rad požiadaviek ako základných podmienok možnosti jeho nasadenia v oblasti aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie). Tu pozornosť sústredíme hlavne na jeho povahové vlastnosti a schopnosti, bez ktorých je jeho nasadzovanie v oblasti aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie) nežiaduce. V prípade, že už bol v rámci tejto oblasti pes nasadzovaný, nie je možné, po zistení uvedených skutočností, aby v tejto činnosti pokračoval.
Týmito podmienkami sú nasledovné:
•    neagresívne správanie voči ľuďom,
•    neagresívne správanie voči psom aj v prípade provokácie zo strany iného psa,
•    neagresívne správanie voči iným zvieratám,
•    dokonalé ovládanie psa v prostredí bez externých vyrušení,
•    dokonalé ovládanie psa v skupine ľudí,
•    dokonalé ovládanie psa v skupine psov,
•    dokonalé ovládanie psa v prítomnosti iných zvierat,
•    pozitívny prístup k ľuďom,
•    pozitívny prístup k zvieratám,
•    výborný zdravotný stav,
•    hygienické návyky,
•    minimálna reakcia na bolesť, aj to iba zvuková,
•    minimálna reakcia na hluk,
•    minimálna reakcia na prudké pohyby,
•    nulová reakcia na  rehabilitačné a invalidné pomôcky,
•    pes musí byť chovaný v interiéry,
•    farbiaca suka nesmie byť nasadzovaná počas hárania.
TECHNIKY VYUŽÍVANÉ V OBLASTI AKTIVÍT A TERAPIE S ASISTENCIOU PSOV (CANISTERAPII)
V procese aktivít a terapie s asistenciou psov (canisterapie) môžeme stanovené ciele dosiahnuť prostredníctvom realizácie rôznych konkrétnych aktivít – tzv. techník. Vo vlastnej praxi sa nám osvedčili najmä nasledujúce:
•    polohovanie – ako cielené a kontrolované umiestnenie psa do pozície, pri ktorej je pes v priamom telesnom kontakte s pacientom. Jednotlivé formy polohovania sú závislé od diagnózy a cieľu polohovania. Štandardne polohovanie trvá 5-20 minút, počas ktorých sú pes a klient v pokoji a bez rušivých vplyvov okolia. Obvyklé pozície pri polohovaní sú: klient leží na chrbte, leží na boku, sedí v kresle. Okrem týchto je možné v prípade klienta menšej postavy a silného psa aj položiť klienta na psa, prípadne posadiť na psa. Po ukončení polohovania je potrebné udržať klientovi tepelný a kľudový komfort, aby nenastal šok z rýchlej zmeny prostredia. Polohovanie pomáha klientom s kŕčovými stavmi, pri hyperaktivite, tráviacimi problémami, dýchaním a mnohými ďalšími diagnózami;
•    pohybové vplývanie psa na človeka – pes, ktorý sa pohybuje okolo klienta, prípadne súbežne s ním, pozitívne vplýva na jeho motorické funkcie, jeho koncentráciu a pozornosť. Pes, ktorý je v pohybe, často zaujme aj autistické osoby, prípadne klienta s obmedzeným zmyslovým vnímaním (napr. poruchy zraku alebo sluchu). Pes svojím pohybom dokáže zaujať pozornosť klientov vyrastajúcich v podnetovo chudobnom prostredí;
•    statické vplývanie psa na človeka – klient môže pohyb psa vnímať ako ohrozenie, preto je niekedy žiaduce uviesť psa do statickej pozície, ktorá dodáva klientovi pocit bezpečia a dôvery. Práve pokojný pes ležiaci na mieste bez prudkých pohybov pôsobí na klientov upokojujúco a je ideálnym prostriedkom na upokojenie klienta, pričom nie je nevyhnutný bezprostredný dotyk klienta a psa, stačí ich blízkosť;
•    motivácia psom – motív je dôvod, prečo klient realizuje konkrétne úkony či aktivity. Pri týchto aktivitách môžeme kontakt, hru i konkrétne aktivity so psom využiť aj ako motivačný prvok, ktorý stimuluje klienta k činnostiam, o ktoré zvyčajne nemá z rôznych dôvodov záujem;
•    cielené dotyky klienta na telo psa – nejedná sa o polohovanie, pri ktorom je klient pasívny a pes aktívny, ale práve naopak. Pes je statický a klient cielene kladie dotyky na psie telo. Využíva pri tom čo najväčšie množstvo častí svojho tela. Ideálne slúži pri rozvoji jemnej motoriky, prípadne na uvoľňovanie spastických svalových partií;
•    ovládanie psa slovnými povelmi klienta – logopédia je medicínska disciplína, ktorá vo veľkej miere využíva aktivity a terapiu s asistenciou psov (canisterapiu) ako súčasť svojich postupov. Ovládanie psa slovnými povelmi je silnou motiváciou na rozvoj rečových schopností klienta, príp. odstránenie nedostatkov, reedukáciu rečových porúch (zajakávanie, nedostatočná výslovnosť a pod.). Je tiež využívané ako aklimatizačná terapia pre prisťahovalcov do nového jazykového prostredia a podporuje prekonanie kultúrneho šoku;
•    ovládanie psa klientom pomocou posunkov – podobne ako pri predchádzajúcej technike, avšak s iným významom pre klienta. Rozvíja do značnej miery ako hrubú, tak aj jemnú motoriku a kladie dôraz na presnosť pohybov, čo je využiteľné aj pri starších klientoch (napr. v zariadeniach pre seniorov), ktorí už prestávajú ovládať svoje telo;
•    kŕmenie psa klientom – vytvára klientovi možnosť psíka odmeniť a tým prekonať bariéry strachu, prípadne odporu. Odmena kŕmením je motiváciou pre psa, pri ktorej je pes ochotnejší spolupracovať so samotným klientom a ten nadobúda presvedčenie, že psa dokáže ovládať, čo značne zvyšuje jeho sebavedomie;
•    starostlivosť o srsť psa klientom – je technikou orientovanou hlavne na rozvoj jemnej motoriky a relaxáciu. Ide o česanie, kefovanie, hladenie alebo iné úkony, pri ktorých je pes v statickej pozícii a klient upravuje jeho srsť. Kladie dôraz na detaily, pri ktorých je klient motivovaný robiť presné, súvislé pohyby;
•    oblizovanie klienta psom – psí jazyk je pre ľudskú pokožku veľmi príjemný, nakoľko má teplotu okolo 38 stupňov Celzia, je vlhký, no nie mokrý a ideálne drsný. Obliznutie od psa má okrem iného dezinfekčný účinok vďaka zloženiu slín. Oblizovanie psím jazykom je metódou na prehriatie a uvoľňovanie kŕčov svalov a šliach. Vďaka pamlskom vieme obliznutie psom smerovať na presné miesta na tele klienta a teda táto metóda je veľmi účinná aj pri lokálnych problémoch (tu považujeme za dôležité upozorniť na nevyhnutnosť konzultácie s lekármi, keďže je potrebné vyhnúť sa prenosu rôznych zoonóz i ďalším klinických kontraindikáciám). Túto techniku je tiež potrebné zvážiť z hľadiska prijímania samotnými klientmi;
•    pohybové a statické hry so psom – a ich kombinácie aj s vyššie uvedenými technikami, v závislosti od kreativity canisterapeuta. Tu je možné využívať hračky, pomôcky a prakticky čokoľvek, čo prinesie úžitok pre klienta.
PROSTREDIE VHODNÉ NA VÝKON AKTIVÍT A TERAPIE S ASISTENCIOU PSOV (CANISTERAPIE)
Ideálne prostredie na výkon týchto činností je napr. uzavretá miestnosť, v ktorej je na podlahe koberec a je možnosť znížiť intenzitu osvetlenia žalúziami, prípadne roletami. Teplota by mala byť izbový štandard (od 21 do 25 stupňov Celzia). V miestnosti môže byť pustená upokojujúca hudba, ale len ako kulisa. V miestnosti by mala byť možnosť horizontálneho uloženia klienta na mäkkú podložku a pohodlné hlboké kreslo pre pozíciu v sede. Pes má mať počas výkonu prístup ku vode na pitie. V miestnosti nemá byť veľa osôb, ideálne iba klient, psovod, člen ošetrujúceho personálu a pes. V miestnosti musia byť k dispozícií všetky predmety potrebné na danú terapiu ešte pred začiatkom terapie.
Avšak je možné zvážiť aj iné prostredie, v závislosti od plánovaných cieľov, foriem, metód, intervencií a potrieb i možností klientov.
LITERATÚRA
Animalink. 2010 [online]. Aktualizované 2010. [cit. 2010-05-22]. Dostupné na WWW: <http://www.animalink.com/>.
BURCH, Mary R. 2003. Wanted! Animal Volunteers. Revised Edition. New York : Wiley Publishing, Inc., 188 s., ISBN 0-7645-6709-8.
EISERTOVÁ, Jaroslava. 2008. Canisterapie, nová metoda sociální práce a její vývoj v ČR. In FILIPOVÁ, Mária, MATULAYOVÁ, Tatiana (eds.). 2008. Sociálna práca v SR a vo vybraných krajinách EU. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 16.-17.10.2008 v Banskej Bystrici. Banská Bystrica : MEEN, s. 60 – 62, ISBN 978-80-970027-4-9.
FRIDRICHOVA, Dagmar. 2000 – 2008. Nepublikované prednášky o canisterapii pre členov Kynologického klubu Ekoiuventa Bratislava.
GALAJDOVÁ, Lenka. 1999. Pes lékařem lidské duše aneb Canisterapie. Praha : Granada Publishing, 160 s., ISBN 80-7169-789-3.
HINES, Linda, FREDERICKSON, Maureen. 1998. Perspectives on Animal-Assisted Activities and Therapy. In WILSON, Cindy C., TURNER, Dennis C. (eds.). 1998. Companion Animals in Human Health. Thousand Oaks, California : SAGE Publications, Inc., s. 23 – 39, ISBN 0-7619-1062-X.
KALINOVÁ, Věra. 2006. Canisterapie – terminologický úvod. In nielen Pes a Mačka, ISSN 1335-7778, roč. 6, č. 8, s. 14 – 16.
LACINOVÁ, Jiřina. 2003. Uvodní příspěvek – situace canisterapie v ČR. In Sborník příspěvků z mezinárodního semináře o zooterapiích, 27. 6. – 1. 7. 2003 v Brně. 2003. Brno : Sdružení Filia, s. 7-10.
LACINOVÁ, Jiřina. 2007. Historický vývoj zooterapie a její současný stav. In VELEMÍNSKÝ, Miloš (ed.). 2007. Zooterapie ve světle objektivních poznatků. České Budějovice : Nakladatelství Dona,  s. 27 – 29, ISBN 978-80-7322-109-6.
National Animal Assisted Crisis Response. 2010 [online]. Aktualizované 2010. [cit. 2010-05-22]. Dostupné na WWW: <http://www.animalassistedcrisisresponse. org/>.
Northeast Crisis Response Coalition. 2010 [online]. Aktualizované 2010. [cit. 2010-05-22]. Dostupné na WWW: <http://www.barkinghills.com/NCRC/index.html/>.
SCOTT, Kay, EHLERS, Cindy, ANDERSON, Diane. 2007 [online]. Mitigation of Risks Associated with Animal Assisted Crisis Response [cit]. 9th World Congress on Stress, Trauma Coping. Evolving Comprehensive Crisis Intervention, February 16 – 17, 2007, Poster # 7.
Standards of Practice for Animal-Assisted Activities and Animal-Assisted Therapy. 1996. Bellevue, WA : Delta Society, 92 s., ISBN 1-889785-01-6.
Student Manual. Pet Partners® Team Training Course. A Delta Society Program for Animal-Assisted Activities and Animal-Assisted Therapy. 2008. Bellevue, WA, USA : Delta Society, ISBN 1-8897-85-22-9.
SUJA, Miroslav. 2010 [online].  Čo je Canisterapia cit. 2010-05-24]. Dostupné na WWW: < http://www.canisterapiazv.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=53&Itemid=59>.
ŠIPKOVSKÝ, Martin. 2005. Canisterapia. In Život so psom, ISSN 1336-5940, roč. 1, č. 1, s. 12 – 13.
ŠOLTÉSOVÁ, Denisa. 2008. Moderné metódy sociálnej práce – aktivity a terapia s asistenciou psov (canisterapia) v sociálnych službách. In FILIPOVÁ, Mária, MATULAYOVÁ, Tatiana (eds.). 2008. Sociálna práca v SR a vo vybraných krajinách EU. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 16.-17.10.2008 v Banskej Bystrici. Banská Bystrica : MEEN, s. 63 – 79, ISBN 978-80-970027-4-9
VELEMÍNSKÝ, Miloš (ed.). 2007. Zooterapie ve světle objektivních poznatků. České Budějovice : Nakladatelství Dona,  335 s., ISBN 978-80-7322-109-6.
Autori: Mgr. Juraj Ferko, Mgr. Lenka Potočárová, Výcviková škola DOGGIE, Bratislava, Pezinok, Senec, Nitra,
Hummelova 1, 81103 Bratislava, web: www.doggie.sk, e-mail: skolka.steniat@gmail.com, tel. +421-911-768-561