F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

Augmentatívna a alternatívna komunikácia

Reč detí s autizmom sa obvykle začína rozvíjať oneskorene, zároveň sa rozvíja úplne iným spôsobom ako sme zvyknutí u zdravých detí. Niektoré deti nezačnú rozprávať vôbec, pričom sa nesnažia tento nedostatok nahradiť použitím nejakého iného spôsobu komunikácie, napr. použitím gesta alebo posunku. Deťom s autizmom totiž chýba vrodená schopnosť chápať význam komunikácie ako prostriedok, ktorým môžu ovplyvniť prostredie. U detí s autizmom musíme počítať aj s tým, že ich porozumenie reči je výrazne obmedzené. Príliš dlhé a zložité vety môžu osobu s autizmom zmiasť.
Slová sú priveľmi abstraktné a zmiznú, ako náhle sa vyslovia.
Ak dieťa s autizmom nemá k dispozícii fungujúci a zrozumiteľný systém, môže sa ako dôsledok objaviť problematické správanie.
Z uvedeného vyplýva, že deti s autizmom potrebujú popri alebo namiesto reči aj iný spôsob komunikácie. Na jeho označenie sa používa pojem augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK), príp. podporná a náhradná komunikácia. Ako uvádza M. Minariková (1), je to iný spôsob komunikácie, ktorý reč nahrádza, alebo ju sprevádza. Rozdiel medzi hovorenou rečou a AAK je vo forme, no funkcia zostáva rovnaká.

Mnoho rodičov si kladie otázku, či používanie AAK nezabrzdí alebo nezastaví vývin reči ich dieťaťa. Odborníci sa zhodujú v tom, že AAK možnosti vývinu reči neznižuje. Práve naopak, vytvorenie fungujúceho komunikačného systému má pozitívny vplyv na ďalší celkový vývin dieťaťa a umožní plnohodnotnú a zmysluplnú komunikáciu dieťaťa s okolím.

AAK zahŕňa rôzne typy, autori A. Bondy a L. Frost (2007) ju delia do dvoch základných skupín: AAK bez pomôcok (gestá a reč tela, znaková reč) a AAK s pomôckami.

Znakovú reč, ako sme zvyknutí u ľudí so sluchovým postihnutím, môžu používať aj ľudia s autizmom. Autori A. Bondy a L. Frost (2007) však upozorňujú na to, že za zváženie stojí, či je dieťa schopné sa naučiť používanie znakov napodobňovaním (jedna z oblastí, v ktorej majú deti s autizmom nedostatky), rovnako treba zohľadniť manuálne zručnosti dieťaťa, ako aj to, či všetky osoby v jeho okolí týmto znakom budú rozumieť a vedieť ich používať. V porovnaní so znakovou rečou AAK s pomôckami ponúka pre deti s autizmom komunikáciu na viac konkrétnej a trvalejšej úrovni a jej použitie je pre mnohé osoby s autizmom jednoduchšie. Týmito pomôckami môžu byť reálne predmety (pohár je symbol pre vyjadrenie toho, že dieťa je smädné, tanier pre vyjadrenie hladu, topánka pre vyjadrenie toho, že dieťa chce ísť na prechádzku a pod.), fotografie a obrázky (napr. osôb, vecí, miest), alebo nápisy a slová (ako najvyššia forma). Prostredníctvom týchto symbolov deti zdieľajú so svojím okolím svoje želania a potreby (napríklad o tom, čo by chceli jesť, kam by chceli ísť a pod.), vymieňajú si informácie a pod. Deti nosia tieto pomôcky so sebou, forma je rôzna a závisí od úrovne a potrieb dieťaťa. Niektoré deti majú komunikačné karty, tabuľky, iné celé knihy. Sú deti, ktoré nosia „základné karty“ (na vyjadrenie základných želaní a potrieb) zavesené na krku alebo na opasku, aby ich mali hneď po ruke. Na trhu sú dostupné aj technicky vyspelejšie produkty, napríklad komunikačná tabuľka Spring Board Lite.
Odkazy (zoznam literatúry):
Bondy, A. – Frost, L.: Vizuální komunikační strategie v autismu. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a.s., 2007. 132 s. ISBN 978-80-247-2053-1
(1) Minariková, M.: Čo je to augmentatívna a alternatívna komunikácia?
http://www.infovek.sk/predmety/specskoly/docs/augment.php (7.5.2011)
http://komunikujmespolu.sk/aak.php (7.5.2011)
http://www.ozinfodom.info/index.php?page=clanok_detail&id=5271 (7.5.2011)