F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

ABA

Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) je veda, ktorá skúma procesy učenia. Na základe výsledkov skúmania sa rozvíjali metódy, s ktorými sa môže cielene ovplyvniť prostredie učenia a interakčné vzory učenia. ABA sa okrem iného využije v starostlivosti o osoby s poruchami autistického spektra (PAS).

Ku charakteristikám metódy ABA patrí:
- skorí začiatok, vysoká intenzita (je odporúčané cca 40 hod./týždeň)
- obsah výuky je rozčlenený a vypracovaný do jednoduchých malých krokov
- určité podnety sa deťom prezentujú opakovane
- cieľom je rozvoj a posilnenie adaptívneho správania
- vedecky podložené hodnotenie potvrdí jej účinnosť.
(Urbaniak, 2013).

Už v 60-tych rokoch začal I. Lovaas používať ABA pre práci a rozvoj detí s PAS. Táto metóda sa na základe nepretržitého vedeckého výskumu neustále rozvíja. Dnes sa pre prácu s osobami s PAS používajú kombinované programy ABA/VB (verbal behavior – verbálne správanie). Veľmi dôležité je rozpoznanie motivačnej bázy dieťaťa, ktorá môže mať podobu predmetov, interakcie a situácie. Terapeut sa potom snaží vytvoriť súvislosť medzi ním a konkrétnym motivátorom a snaží sa takto vytvoriť takzvaný generalizovaný motivátor (PAIRING). Cieľom je, aby dieťa bolo rado s terapeutom a samo si vytvorilo túžbu k učeniu. Učenie a rozvoj zručností idú zároveň so snahou o odstránenie problémového správania, preto sa takéto správanie detailne pozoruje a analyzuje. K tomu sa používa takzvaný ABC-model:
- A (z anglického antecendents, príčina) zachytáva udalosti, ktoré sa odohrali tesne pred prepuknutím problematického správania, akékoľvek spúšťače.
- B (z anglického behaviour,  správanie) opisuje samotné správanie.
- C (z anglického consequences,  dôsledky) zaznamenáva udalosti bezprostredne po správaní napr. reakcie osôb, výsledok samotného správania.

Pomocou analýzy a vyhodnotenia záznamov možno zistiť, kedy a prečo sa tak dieťa správa a čo  svojím správaním sleduje a na základe toho formovať u dieťaťa primeranejšie správanie.
Aktuálne ABA-programy majú široké spektrum cieľov, ktoré zahrňujú i nasledovné oblasti:
- komunikácia
- hra
- sociálna interakcia
- motorika
- sebaobslužné zručnosti (napríklad umývanie rúk, toaletný tréning, atď.)
- exekutívne funkcie (cieľavedomé správanie, riešenie problémov, plánovanie)
Theory of mind (napríklad porozumenie perspektívy myslenia druhých ľudí) predškolské a školské zručnosti.

V rámci ABA-metódy je dôležité jasné štruktúrované učenie rozdelené do malých krokov (Discrete trials). Ak dieťa správne reaguje na tzv. SD (diskriminačný podnet) dostane odmenu – posilňovač – motivátor a je predpoklad, že zodpovedajúce správanie sa v budúcnosti bude častejšie vyskytovať (model operantného podmieňovania). Pritom sa používajú metódy pozitívneho (napríklad odmena) a negatívneho posilňovania správania (odoberanie pre dieťa zaujímavého podnetu alebo činnosti). Ak už má dieťa v konkrétnej situácii  osvojené zodpovedajúce správanie, správanie sa odmeňuje/posilňuje len náhodne – prechod z kontinuálneho na náhodné posilňovanie. Pri učení sa požívajú prompty (pomoc, ktorá môže byť fyzická – napr. vedenie rúk, vizuálna – napr. obraz, pozicionálna alebo modelovanie správania). Prompty sa používajú na zabezpečenie bezchybného učenia a postupne sa systematicky odoberajú – tzv. prompt fading. Ďalší dôležitý aspekt ABA-terapie je generalizácia naučeného. Je dôležité, aby efekt učenia bol trvalý aj mimo terapie v zariadení, respektíve učenie v MŠ/škole. Preto je kladený aj veľký dôraz na učenie v domácom prostredí a iných prirodzených situáciách na rozličných miestach a s rozličnými osobami (terapeuti, rodičia, učitelia, súrodenci, atď.)

Upozornenie: V tomto článku sú uvedené len vybrané úplne základné informácie o ABA-metóde.

Litertúra:     www.aba-praxis.de/8.html
                  Urbaniak, B.:Aplikovaná Behaviorálna Analýza (ABA) a jej využitie v starostlivosti o deti s poruchami autistického spektra, Intenzívny teoretický seminár I a II, Wien, 2013
 

A ešte jeden zaujímavý článok:
ABA sa v súčasnosti popisuje ako súbor princípov, techník a metód, ktoré tvoria základ pre všestrannú korekciu správania a je založená na vede o učení a správaní. Táto veda zahŕňa všeobecné „princípy“ o tom, ako správanie funguje a ako učenie pri korekcií prebieha. ABA aplikuje tieto princípy spôsobom, ktorý napomáha zvyšovať užitočné či žiaduce správanie. Tak isto využíva princípy, ktoré napomáhajú znižovať nežiaduce správanie, ktoré môže ovplyvňovať učenie, ale aj iné oblasti. Využíva sa pri korekcií jazykových a komunikačných zručností, pozornosti, sústredenia, sociálnych zručností, pamäte a akademických zručností (www.pandasa.com).
Využíva metódy založené na vedeckých princípoch správania pre zostavenie spoločensky užitočných repertoárov a za účelom znížiť tie problematické (Maurice, 1996).
Definovanie ABA a začiatky ABA programov

Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) je vedecky podložená metóda, ktorá sa zameriava na zlepšenie v oblasti správania, sociálnych zručností, vzdelávania, komunikácie a hrových aktivít. Touto metódou sa u detí zlepšuje pozornosť, interakcia ako aj komunikácia a neodrádza ich pri čerpaní nových informácií. Ide o prepojenie a súčinnosť princípov, techník a metód a tým zjednodušené definovanie ABA ako spôsobu pomocou ktorého pozorujeme a hodnotíme správanie a učíme správaniu novému (Richman, 2006).
Využíva komplexné učenie, vrátane operant a respondent učenia, s cieľom riešiť konkrétne potreby správania líšiacich jednotlivcov v rôznych nastaveniach. Príklady týchto aplikácií obsahujú: Stavebné zručnosti a úspechy detí v školskom prostredí; posilnenie rozvoja schopnosti, zručnosti a možnosti detí s rôznymi druhmi postihnutia (Keenan, 2006).
Dôležitou súčasťou je modifikácia správania – terapeutický program, kde všetky činnosti sú rozpracované do jednotlivých postupov a aktivít, ktoré je potrebné neustále opakovať a načasovať odmeny tak, aby sme dieťa motivovali a aby sa úspech dostavil a zintenzívnil až do miery samostatného využívania.

Snahou je opakovanie, motivácia, posilnenie pozitívnych reakcií a uhasínanie negatívnych. Učenie prebieha intenzívne v prirodzenom prostredí podľa vopred vypracovaného individuálneho programu zohľadňujúceho silnú podporu vo všetkých vývinových oblastiach a posilňujúcu budovanie motivácie. Základným princípom je cieľovú zručnosť rozdeliť na malé časti, ktoré dieťa postupne spracováva a učí sa až do úplného zvládnutia.

Na základe tohto zadefinovania už v 60. rokoch vedci začali postupne aplikovať teoretické východiská Aplikovanej behaviorálnej analýzy správania v rámci učenia u jednotlivých skupín s rôznymi typmi porúch a postihnutí a tak položili základ pre ABA programy slúžiace ako učebné plány. Prostriedky vyučovania určitých zručností boli prostredníctvom Lovaasovej analýzy správania a predstavujú komplexný a individuálny prístup ku klientovi na základe čoho dochádzalo ku plánovaniu ABA programov prostredníctvom využívania širokého spektra metód a techník.
Program sa zostavuje podľa aktuálnych schopností dieťaťa. Pozor na zle načasovaný pohyb alebo činnosť terapeuta môže dieťa motivovať k nesprávnej činnosti, reakcie, alebo v ňom môže vyvolať nesprávnu predstavu.

Dr. Lovaas a ostatný odborníci vytvorením ABA programu chceli zohľadniť nový prístup k nežiadúcemu správaniu sa jedinca a jeho náprave, pričom ich hlavnou zásadou bolo, aby tento program spĺňal tieto podmienky:
Kompletnosti – znamená, že zahŕňa zručnosti ako je komunikácia, hra, samoobslužné, poznávacie a sociálne zručnosti.
Individuálnosti – znamená, že program je vypracovaný pre konkrétne dieťa a vychádza z hodnotenia doterajších schopností a zručností.
Včasnosti – hovorí o veku dieťaťa. Odporúča sa začať s intenzívnym tréningom už pred 4. rokom života dieťaťa.
Intenzívnosti – znamená, že program by mal prebiehať 25-40 hodín týždenne minimálne po dobu 1-3 rokov (Cooper, 2007).

Základom ABA je teda pozorovanie správania jedinca v každodennej situácií, analyzovanie, identifikácia premenných zodpovedných za zmenu správania a zostavenie individuálneho ABA programu, ktorý pomôže jednotlivcovi pri odstraňovaní agresívneho, sebastimulačného alebo sebapoškodzovacieho správania, ako aj pri získavaní zručnosti (sociálne, hrové, poznávacie, komunikačné, samoobslužné ...), ktoré umožnia jeho ďalší vývin a dosiahnutie najvyššej kvality života v rámci jeho možností. Analýza správania sa často používa aj na vybudovanie a zvýšenie schopností a akademických zručností v školskom prostredí ako aj ich udržanie.
Pre konkrétneho študenta sa vyhotoví individuálny, komplexný program vychádzajúci z hodnotenia správania, pričom sa rešpektujú aj jeho schopnosti, potreby, záujmy, či situácia v rodine. Základom je vytvorenie takého programu, ktorý sa snaží nielen o zmenu nežiadúceho správania, ale ktoré zmení a zlepší celkovo život študenta. Základom je stavať na schopnostiach dieťaťa a ďalej ich rozvíjať. Program zahŕňa prvotné vzdelávanie v oblasti regulovania správania, posilňovania a hľadania nových posilnení, hru, výučbu v naturálnom (prirodzenom) prostredí (NET – natural environment teaching), ako aj v intenzívne učenie (ITT – intensive trial teaching), verbálne správanie a ďalšie podľa stupňa zrelosti dieťaťa. Dôležitosť sa kládla na problémové správanie, zhromažďovanie dát a generalizáciu. Tieto programy umožňujú deťom učiť sa a praktizovať naučené zručnosti v štruktúrovanom (ITT) aj neštruktúrovanom prostredí (NET) (Kearnay, 2008).
Začiatočné verzie ABA programov sa sústreďovali na intenzívne učenie v štruktúrovanom prostredí (ITT). Terajší kompletný ABA program obsahuje nielen ITT, ale aj výučbu v naturálnom (prirodzenom) prostredí (NET) a výučbu verbálneho správania (VB)  a takémuto modelu sa často hovorí ABA/VB (ABA s verbal behavior), ktorý okrem princípov a techník ABA využíva aj  jej metódy učenia ovplyvňujúce zaradenie sa dieťaťa z preňho prirodzeného mikroprostredia do prostredia spoločenského (Michael, 2004).


Zdroje:
Applied Behavior Analysis A Parent’s Guide. [online]. [cit. 2015-11-13]. Dostupné na: http://www.pandasa.co.za/images/atn_air-p_applied_behavior_analysis.pdf.
COOPER, J. O. et al. 2007. Applied behavior analysis, New Jersey : Pearson, 2007. 800 s. ISBN 978-0131421134
KEARNEY, A. 2008. Understanding Applied Behavior Analysis : An Introduction to ABA for Parents, Teachers, and Other Professionals, London : Jessica Kingsley Publisher, 2007. 117 s. ISBN 9781846427268.
KEENAN, M. et al. 2006. Applied Behaviour Analysis and Autism: Building A Future Together, London : Jessica Kingsley Publishers, 2006. 304 s. ISBN 978-1843103103.
MAURICE, C. 1996. Behavioral Intervention for Young Children With Autism: A Manual for Parents and Professionals, USA : Pro-Ed, 1996, 400 s. ISBN 978-0890796832.
MICHAEL, J. L. 2004. Concepts and Principles of Behavior Analysis, Kalamazoo : Association of Behavior Analysis, 2004. 234 s. ISBN 978-0976160717.
RICHMAN, S. 2006. Výchova dětí s autismem : aplikovaná behaviorální analýza. 2. vyd. Praha: Portál, 2006. 128 s. ISBN 978-80-7367-424-3.