F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

História autizmu

Pojem autizmus sa prvý krát objavuje v spojitosti so schizofréniou. Zavádza ho psychiater E. Bleuler v roku 1911 (K. Szeherová, 1993), aby ním označil jeden z hlavných príznakov schizofrénie. Opisuje ho ako aktívne vtiahnutie sa do sveta fantázie. Rovnaký termín na označenie patologického obrazu v detstve používa americký pedopsychiater L.Kanner (1943),ktorý publikoval prvé systematické vyšetrenia detí, ktoré sa vo svojom zvláštnom správaní líšili od schizofrenických ako aj od mentálne postihnutých detí. Hovorí o deťoch trpiacich „extrémnou autistickou osamelosťou“, teda neschopnosťou vytvárať vzťahy s inými ľuďmi. Pri jeho porovnávaní nedostatku kontaktu autistických detí s prejavmi detí so schizofréniou sa ukázal rozdiel v tom, že pri schizofrénii tieto prejavy nastúpili až po určitom období, pričom autistické deti mali tieto prejavy už od narodenia. Naviac sa u schizofrénie vyskytujú aj halucinácie a bizarné bludy. (Mociková, 2000 ).

Treba v tejto súvi slosti upozorniť na názory autorov, ako napríklad A. Balász (1991), že je potrebná určitá opatrnosť pri určovaní presnej diagnózy na základe úplných ranných symptómov.  Aj L. Wing (1973) upozorňuje na to, že to vyzerá skoro nemožné stanoviť presnú diagnózu v priebehu prvého roku života, pričom ale určitá frekvencia symptómov sa vyskytuje pri spätnom opisovaní správania sa autistického dieťaťa rodičmi v tomto období. Jedná sa o :

  1. problémy vytvárania stálych zvykov pri jedení, spánku a pri vylučovacích procesoch
  2. obmedzenú reakciu na okolie 
  • dieťa nereaguje na matku vystieraním rúk, aby ho vzala do náručia
  • ak je dieťa v náručí matky, má obranné držanie tela
  • dieťa neprejavuje záujem o veci v okolí tým, že na nich ukazuje
  • dieťa je najviac spokojné keď je samé
  • dieťa má určitý odpor ku konkrétnym zvukom z okolia na jednej strane, ale na druhej strane málo reaguje na zvuky, ako keby bolo hluché
  • batoľa je nezvyčajne tiché a pokojné alebo dlhodobo kričí bez toho, aby sa dalo utíšiť
  • dieťa sa často kýva celým telom alebo búcha hlavou o posteľ

T. Peeters (1998) chápe rozdiel medzi vývinovou poruchou a duševnou chorobou predovšetkým v aplikovanej terapii, nakoľko sa u duševnej choroby predpokladá stav, kde osoba bola „normálna“ a cieľom terapie je návrat osoby do „normálu“. Pri autizme ako vývinovej poruche, je prvoradá a najdôležitejšia terapia, ktorej cieľom je zabezpečiť maximálne možné rozvinutie všetkých schopností a zručnosti.

Autizmus je vývinová porucha, ktorá sa prejaví v rannom detstve a ktorú L. Kanner nazýva

„včasný infantilný autizmus“ dnes označovaný ako Kannerov autizmus, detský autizmus, nukleárny jadrový autizmus alebo Kannerov syndróm. (I. Říčan, 1995). L. Kanner stanovil diagnostické kritériá, ktoré ukazujú autizmus v jeho klasickej forme :

  1. neschopnosť nadviazať vzťah s inými ľuďmi
  2. oneskorený alebo chýbajúci vývin reči
  3. nekomunikatívne používanie hovorenej reči
  4. echolália
  5. premena osobných zámen
  6. stereotypná hra
  7. odpor ku zmenám
  8. dobrá mechanická pamäť
  9. normálny telesný zjav

Neskoršie L. Kanner zredukoval kritériá na dve centrálne vlastnosti :

  1. vyžadovanie uchovávať stálosť v denných rituáloch
  2. existujúca sociálna izolácia, ktorá začína v prvých dvoch rokoch života.

(M. Aarons, T. Gittens, 1994).

Dnes je detský autizmus zaradený medzi prenikavé vývinové poruchy, ktoré tvoria spektrum autistických porúch.

V roku 1944 rakúsky psychiater Hans Asperger uverejnil prácu, v ktorej opísal prípady podobné tým Kannerovým, no s intelektom a komunikáciu na vyššej úrovni. Práci Hansa Aspergera odborná verejnosť venovala väčšiu pozornosť až v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy o jeho poznatkoch písala Lorna Wing. Do diagnostických manuálov sa postihnutie pod označením Aspergerov syndróm oficiálne zaradilo až v 90-tych rokoch.

V 60-tych rokoch minulého storočia prevládal názor, že autizmus je spôsobený nesprávnou výchovou rodičov, odmietaním dieťaťa a tzv. citovým chladom rodičov. Našťastie, táto teória je vďaka pokroku prekonaná a rodičia sa už viac nemusia obviňovať z toho, že spôsobili autizmus svojho dieťaťa. Autizmus je vrodená porucha na biologickom základe.

V roku 1980 americká psychiatrická asociácia autizmus oficiálne uznala ako samostatnú diagnostickú kategóriu a je odvtedy zahrnutý do Diagnostického a štatistického manuálu, ktorým sa odborníci riadia pri určovaní diagnózu autizmu.