F84 - poradenské a vzdelávacie centrum v oblasti autizmu.

Snoezelen

Multisenzorická terapia u detí s PAS

Deti s poruchou autistického spektra (PAS) majú problémy so spracovávaním zmyslových podnetov – to je veľmi všeobecná charakteristika zvláštností, ktoré má každá osoba s PAS s prijímaním, spracovávaním a aj odpoveďou na rôzne senzorické stimuly. Tieto sú veľmi rôznorodé čo do intenzity, ale aj škály (od zníženej citlivosti – hyposenzitivity, až po nadmernú citlivosť – hypersenzitivitu, paradoxné vnímanie zvukových podnetov iným, ako sluchovým receptorom, atď.) T.j. už na úrovni vnímania zmyslových podnetov môže byť „neštandardnosť“, ktorá sa ďalej modifikuje neadekvátnym spracovaním podnetov. Často je navonok viditeľné až správanie človeka s PAS, ktorý sa vplyvom narušeného vnímania a spracovávania zmyslových podnetov správa napr. sebastimulujúco, príp. sebapoškodzujúco alebo má stereotypné správanie. Opísané prejavy v značnej miere zasahujú do bežného fungovania človeka, či už v oblasti komunikácie s okolím, neadekvátneho správania, pochopenia súvislostí situácie a pod. Metóda multisenzorickej terapie predstavuje pre dieťa s autizmom priestor a možnosť kontrolovať, manipulovať, zintenzívňovať alebo redukovať stimuláciu svojich vlastných zmyslov v subjektívnej miere. Skúsenosti nadobudnuté v miestnosti Snoezelen deti s autizmom dokážu preniesť do fungovania v bežnom prostredí, ktoré sa tak stáva pre nich zmysluplnejším a efektívnejším. Metóda Snoezelen predstavuje možnosť pre veľmi individuálny proces, pre motiváciu, odmenu a povzbudenia dieťaťa robiť pozitívne zmeny pre seba samého. Je to priestor voľného výberu a uskutočňovania praktických zmien, pretože je pre dieťa bezpečný, predvídateľný a zábavný. Dieťa tu nachádza nové výzvy a nedochádza tu k stresu z očakávania, čo dovoľuje dieťaťu prežiť skúšanie bez strachu (Ponechalová, 2010 A). Pozitívny efekt multisenzorickej terapie pre PAS sa ukazuje najmä v zlepšení schopnosti relaxácie a uvoľnenia; koncentrácie a schopnosti dieťaťa dlhšie zotrvať pri aktivite; porozumenia individuálneho zmyslového vnímania; v rozvíjaní sociálnych schopností a komunikačných zručností; interakcie medzi dieťaťom a terapeutom; v zvýšení iniciatívy a spontánnosti; v rozšírení rozsahu schopností; v redukcii sebastimulujúceho správania; agresívnych a autoagresívnych prejavov a znížení stresu a napätia (Ponechalová, 2010).

Zameranie a ciele práce s deťmi s PAS v multisenzorickej terapii Snoezelen:

- Dosiahnutie radosti, potešenia a uvoľnenia.

- Vytvorenie a posilnenie vzťahu a komunikácie (medzi terapeutom/rodičom a dieťaťom, medzi deťmi navzájom.

- Stimuláciu zmyslov, zistenie zmyslovej tolerancie a podpora senzorického experimentovania.

- Eliminácie sebastimulujúceho a stereotypného správania.

(Carlotti, 2008 podľa Ponechalová, 2010).

Jedným z najdôležitejších cieľov multisenzorickej terapie u detí s PAS je navodenie a dosiahnutie radosti z ponúkaných aktivít, pocit uvoľnenia a upokojenia. Pozorovaním dieťaťa a jeho správania v rámci miestnosti Snoezelen zisťujeme, ktorá forma stimulácie je pre dieťa vhodná a ktorú odmieta. Tým dokážeme vytvoriť preň príjemnú atmosféru podľa jeho predstáv. Expresívna komunikácia, ako aj porozumenie reči bývajú u detí s PAS v individuálnej miere narušené. To im však nebráni vytvárať si a budovať nové vzťahy s okolím. Vývin interakcie medzi účastníkmi komunikácie vychádza z pozitívneho posilňovania rozpoznaného úspešného konania obidvoch zúčastnených (Ponechalová, 2010).

Ak dieťa s PAS komunikuje a prijíma takéto pozitívne posilnenie napríklad od terapeuta v Snoezelen miestnosti v atmosfére pokoja a uvoľnenia, vie sa väčšmi koncentrovať a zamerať na ďalšie rozvíjanie svojich komunikačných schopností. Kvôli jedinečnej zmyslovej skúsenosti detí s autizmom a narušenej senzorickej integrácii pri tejto diagnóze je potrebné zamerať sa na fakt, že pre autistické dieťa „je menej viac“. Po primárnom zistení zmyslových vlastnosti jednotlivých detí terapeut ponúka senzorickú stimuláciu a postupne vylepšuje zmyslové podnety objavovaním nových zmyslových skúseností. Pri poruche senzorickej integrácie sa postupuje od stimulácie proprioceptívneho a vestibulárneho systému, čím sa klient dostáva do stavu harmónie bez produkovania strachu a nadmerných reakcií. Následne je viac prístupnejší a pripravenejší na senzoricko-stimulačnú nadstavbu, teda zrakovú a sluchovú stimuláciu. Ako hlavný cieľ tu vyvstáva dosiahnutie čo najlepšej viaczmyslovej integrácie prostredníctvom zmyslových stimulov (Ponechalová, 2010).

Mnoho detí s PAS sa snaží získavať pre nich zmysluplnú zmyslovú stimuláciu cez sebastimulujúce správanie (rôznych zmyslových kvalít – napr. vlastné zvuky, olizovanie, dupanie nohami, knísanie, žuvanie oblečenia a pod.). Problémovým sa stáva neúmerná miera týchto prejavov, ktoré blokujú ostatné podnety z okolia, čo zasahuje do učenia nových zručností a interakcie s druhými ľuďmi. Pokiaľ sa sebastimulujúce správanie nestalo pre dieťa s PAS rituálom a je len výsledkom hľadania zmyslových podnetov, môže byť redukované ponúknutím takých senzorických vnemov, ktoré sú pre dieťa zaujímavé a dokážu ho motivovať. Deti s PAS môžu mať rôznu mieru zmyslovej tolerancie na senzorické podnety, potrebujú rôzne množstvo stimulácie, aby mohli využívať prostredie adaptívnym spôsobom. Sebastimulujúce správanie môže naznačovať, že dieťa potrebuje viac silnejších zmyslových podnetov, alebo ide o spôsob, akým naznačuje, že má nízky prah tolerancie a sebastimulujúce správanie používa ako upokojujúcu stratégiu. Na základe primárneho zistenia typu zmyslového podnetu a zmyslovej tolerancie, ktoré sú pre dané dieťa typické v oblasti sebastimulácie, sa aplikuje určitá multisenzorické terapia zameraná na redukciu tohto správania (Fowler,2008 podľa Ponechalová, 2010).

Zoznam použitej literatúry:

PONECHALOVÁ, D. – LIŠTIAKOVÁ, I. 2010. Snoezelen : Pre deti a mladých ľudí s poruchou autistického spektra. Bratislava : Autistické centrum Andreas, 2010.

FOWLER, S. Sensory Stimulation: Sensory-Focused Activities For People with Physical and Multiple Disabilities. London : Jessica Kingsley Publishers, 2008.

CARLOTTI, M., Accompany of People with Autistic Disorder in Snoezelen Area – Thinking the Approach Specificity, Neuwied. 2008.