Karneval

  • by

Každý z nás chcel byť aspoň raz v živote niekým iným. Hlavne keď sme boli deťmi bola naša fantázia popretkávaná tými najrozmanitejšími predstavami o tom kým a kde by sme chceli byť. Vždy som mala rada karnevaly, dávali mi možnosť uletieť si v čase i priestore a byť aspoň na chvíľu niečím/ niekým v mojich očiach zaujímavejším. Aj naše deti si vedia uletieť,  často krát nám neznámym spôsobom…

Ale o inom chcem písať. Konkrétne o tom, že aj deti s autizmom vedia mať z karnevalu radosť. V uplynulom fašiangovom čase sme si v jedno piatkové dopoludnie túto zábavku dopriali. U nás v škôlke to nebola novinka, s  karnevalom sme už skúsenosť mali a teda dúfali v jeho priaznivý priebeh. Rodičia, niektorí s malou dušičkou deti vystrojili zaujímavými maskami s nádejou, že deti viac či menej ochotne preberú na seba rolu kozmonauta, hasiča, spidermana, princeznej, baleríny či cowboya… Vžiť sa do netradičných rolí sa rozhodli aj pani učiteľky, ktoré si pripravili nie len masky, ale aj priebeh karnevalu! Neopustili pravidlá, štruktúru či vizualizácie. Deti, hoci v netradičnom oblečení,  no tradične vedeli čo príde a čo sa bude diať. Čakal ich karnevalový plánik, ktorý určoval priebeh a aj to,  ako dlho to celé  bude trvať. Bola to párty! Sledovať naše deti v takejto netradičnej pozícii bolo pre nás potešením. Tancovali, spievali.. BAVILI SA! A my s nimi. Strávili sme spolu pekné fašiangové dopoludnie.

To,  že si deti s autizmom bežne ulietavajú do svojich  vlastných svetov vieme a vieme aj to, aké náročné je ten ich svet uchopiť a priblížiť sa mu. U nás v škôlke sa však snažíme vytvárať atmosféru ktorá bude naše deti motivovať k spolupráci a ku každodennému čo i len najmenšiemu napredovaniu. A myslím si, že náš karneval kúsok tej atmosféry  mal.

Klaudia Onderovská

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *